• AKTUALITY
  • SAMOSPRÁVA
  • VZN
  • KONTAKT
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci Dedina Mládeže

Kontakt:

Napíšte nám:

Návštevnosť:

História

Po 2. svetovej vojne dochádzalo k obnove a zveľaďovaniu všetkých miest a obcí v celom bývalom Československu, ale iba obec Dedina Mládeže bola založená ako úplne nová 4. 4.1949, bez akýchkoľvek predchádzajúcich dejín. V celom povojnovom období až do dnešných dní je jedinou takouto a teda aj najmladšou samostatnou obcou na Slovensku. Obec bola vybudovaná v období povojnového budovateľského nadšenia mládeže kultiváciou pustatiny Dögös pri Kolárove, ku ktorému spočiatku administratívne aj patrila. Obec sa budovala a rozvíjala súčasne s miestnym JRD.

V mysliach viacerých brigádnikov na Trati mládeže skrsla myšlienka postaviť na juhu Slovenska taký poľnohospodársky dvor, ktorý by nielenže slúžil mnohým za vzor aj zo strany organizácie práce, ale aj pri výchove mladých poľnohospodárskych odborníkov. Po obhliadke viacerých miest, zväčša dvorov so starými budovami, sa mladá roľnícka mládež rozhodla pre pasienok Dögös severne od Kolárova, kde dosiaľ panoval prírode zväčša bodliak. Zväzáci vyberali takú lokalitu, kde by postavili všetko od základu nové. Dňa 4. apríla 1949 sem prišlo prvých devätnásť zväzákov. Ich prvým príbytkom bol pastiersky domček. Táto skupina mladých si vykasala rukávy a pustila sa do práce. Zanedlho boli postavené kuríny, dve ošipárne a štyri švédske baraky. Čoskoro bolo osiatych prvých 72 ha pôdy. Začali chovať hovädzí dobytok, ovce, kone, kurčatá, kačice a husi. Na pomoc prichádzali ďalší brigádnici, ktorí meliorovali pôdu kopaním odvodňovacích kanálov. Práca to bola veľmi ťažká a podmienky ubytovania spočiatku nevyhovujúce. Neskôr sa podmienky zlepšili presťahovaním brigádnikov do kurínov a potom do brigádnických barakov.
Mladí nadväzovali priateľstvá, vznikali prvé lásky a prvé manželstvá. Vo voľnom čase sa veľa zabávali, zanedlho si tu založili hudobný súbor. Koncom augusta 1949 zo Slovenského plánovacieho úradu prišlo povolenie na stavbu plánovaných budov a celej obce. Dňa 16. novembra 1949 v novopostavenej hydinárni bola ustanovujúca schôdza tunajšieho JRD.

V marci bola skončená stavba dvoch brigádnických barakov, jedálne a klubovne a mohli prísť ďalší brigádnici - zväzáci. Do konca roka 1950 sa ukončila výstavba dvora JRD. Bola postavená najväčšia maštaľ na Slovensku, kravín pre ustajnenie 440 kráv, ktorej projekt vypracovali študenti Slovenskej vysokej školy technickej pod vedením prof. Pavla Kedru. Dňa 10. júla 1950 bola dobudovaná artézska studňa, čím obec získala kvalitnú pitnú vodu. Rozbehla sa aj výstavba obce. Do konca roka 1950 tu bolo obývaných 25 domova v roku 1951 vyrástli dve prvé ulice Dediny Mládeže - Makarenkova a Mičurinova so 49 domami.
V roku 1950 v Dedine Mládeže vzniklo centrum výchovy traktoristov, ktoré bolo medzi mládežou mimoriadne obľúbené. Toto stredisko skončilo svoju činnosť v roku 1951. Dňa 4. októbra 1951 bola obec elektrifikovaná (Malý Ostrov bol elektrifikovaný až v roku 1962). Pribudla tiež dielňa a hydináreň. Družstevníci postupne rozvíjali živočíšnu a rastlinnú výrobu, založili ovocné sady a zanedlho dosiahli vynikajúce výsledky. Zaujímavým a výnosným sa v roku 1950 javilo pestovanie ryže miestnymi družstevníkmi. Prakticky pomohli Slováci, ktorí sa sem presídlili z Maďarska. Brigádu pestovateľov ryže viedol Ján Mrška. V roku 1952 bolo pestovanie ryže na Slovensku zrušené. V roku 1952 bola ukončená stavba budovy MNV a zahájená stavba dvoch budov poľnohospodárskeho učilišťa, základnej školy a kultúrneho domu.
Cesty v obci a jej chotári projektoval Ing. Michajlov z KNV Nitra. Obec sa aj v nasledujúcom roku úspešne rozvíjala, JRD dosahovalo dobré hospodárske výsledky. V roku 1953 dostalo od Povereníctva pôdohospodárstva putovnú zástavu ako najlepšie JRD na Slovensku. O dva roky neskôr, 30. apríla 1955 bolo JRD vyznamenané Radom práce. V roku 1954 bol v obci zriadený poštový úrad.

Päť rokov od zrodu myšlienky vybudovať Dedinu Mládeže sa 1. 1. 1954 stáva obec samostatnou. Nedeliteľnou súčasťou obce sa stala miestna časť Malý Ostrov.

Čoskoro bolo treba myslieť aj na výchovu detí. Provizórna národná škola s prvými 12 školákmi bola pôvodne umiestnená od 1. septembra 1950 v rodinnom dome, neskôr v budove MNV a potom v brigádnickej ubytovni. V roku 1955 bola verejnosti odovzdaná nová budova národnej školy. Je to prízemná budova s pôdorysom v tvare U s bočnými štítovými priečeliami a stredným vstupným pilierovým portikusom. Vyučovanie v slovenskej škole bolo zrušené v roku 1970 pre malý počet detí. Potom deti navštevovali školu v Kolárove. V budove národnej školy získala priestory aj materská škola a obecné detské jasle, ktoré boli v prevádzke v rokoch 1951 - 1972.

Administratívna budova STS bola dostavaná v roku 1953. Pôsobila v nej Poľnohospodárska učňovská škola do roku 1965. V šesťdesiatych rokoch bola v obci zubná ambulancia, v ktorej pôsobili manželia Kilianovci. Do obce pravidelne dochádzali niektorí odborní lekári.

Rozvoj obce pokračoval a v rokoch 1955 - 1957 bolo postavených dvanásť štátnych bytov. Nový obchod a hostinec bol postavený v rokoch 1956 - 1958. V roku 1958 v obci vyrástla nová vodáreň a čistička odpadových vôd.
Významným činom bola výstavba kultúrneho domu, ktorý je ozdobou námestia obce. Je to prízemná budova s pôdorysom tvaru T a poschodovou, mierne vystupujúcou strednou časťou, zakončenou vykrajovaným štítom. V budove je umiestnená knižnica, klubové miestnosti, veľká javisková sála, bábková scéna a izba revolučných tradícií. V kultúrnom dome sa oslavovali dožinky, jedna z najvýznamnejších a najveselších udalostí obce, ktorá nahradzovala dedinské hody. Prudký rozvoj obce dokazuje aj fakt, že kým v roku 1949 tu žilo len 60 obyvateľov, tak do roku 1958 sa ich počet zvýšil na 800.
Neďaleko starej školy bol v roku 1959 založený obecný cintorín, kde bol postavený dom smútku. V roku 1962 bola svojpomocne vybudovaná požiarna zbrojnica a autobusové čakárne.
Tunajšie JRD permanentne dosahovalo výborné výsledky v živočíšnej a rastlinnej výrobe. Pri príležitosti 15. výročia založenia obce 11. 9. 1964 bola vo vestibule kultúrneho domu odhalená pamätná tabuľa a 13. 9. slávnostný príhovor predniesol Alexander Dubček.
V roku 1965 postihla okresy Komárno a Dunajská Streda katastrofálna povodeň. Dedina Mládeže priamo ohrozená nebola, ale obyvateľom ohrozených obcí a miest dedinčania pomohli okamžite a nezištne. Spolu tu získalo dočasné prístrešie 1400 postihnutých povodňou. Život sa normalizoval až 10. septembra 1965.
V roku 1966 v bývalej budove POU bol zriadený Detský domov. Prvé deti boli sem prijaté 16. decembra 1966. Bol založený obecný park a oplotené futbalové ihrisko. Do roku 1969 boli komplexne upravené, spevnené a vyasfaltované všetky cesty obce. Od roku 1969 sa uskutočnilo 9 ročníkov mládežníckych stretnutí a dní dedín a poľnohospodárskej mládeže. V roku 1973 spôsobila poľnohospodárom značné škody slintačka. V roku 1973 dostalo tunajšie JRD veľkoplošný systém závlah na 840 ha v rámci sústavy Saľa – Kolárovo. V tomto roku bola v obci postavená kolkáreň. Dňa 1. 1. 1976 sa dedinské družstvo zlúčilo s JRD Kolárovo, kde potom sídlilo predsedníctvo družstva. V tomto čase bola obec zaradená medzi tzv. zánikové obce a po niekoľko rokov platil v obci zákaz stavby bytov. Počet obyvateľov následne klesol, mladí sa sťahovali do miest, kde boli k dispozícii byty a aj pracovné príležitosti.
Rozvoj obce sa však nezastavil. Dňa 4. apríla 1979 pri príležitosti 30. výročia založenia dediny bola v kultúrnom dome otvorená expozícia izby revolučných tradícií Dediny Mládeže. V roku 1984 postavilo Povodie Váhu, závod Šaľa pri hrádzi dom strážcu hrádze. V rokoch 1988 - 1990 bol v miestnom cintoríne postavený nový dom smútku. Koncom osemdesiatych rokov bol zákaz stavby bytov zrušený. Vzápätí boli vytvorené podmienky na individuálnu výstavbu. Čoskoro vyrástla Nová ulica so siedmymi rodinnými domami. Dňa 1. septembra 1995 bolo v obci obnovené školské vyučovanie v slovenskom jazyku. Deti do maďarskej základnej školy naďalej dochádzajú do Kolárova.

OSOBNOSTI OBCE

Ing. Štefan Zaťko (1914 -1997), rodák z Pitvarošu (MR), bol otcom myšlienky založenia Dediny Mládeže, jej realizátorom a prvým predsedom miestneho Jednotného roľníckeho družstva.
Ing. Ľudovít Turoň (1927 - 1971) rodák z Oravskej Lesnej, bol predsedom JRD v rokoch 1956 až 1958 a po ukončení diaľkového štúdia na VŠP Nitra znovu v rokoch 1962 až 1971.
Jozef Turčina (1924 - 1993), rodák zo Žaškova na Orave, bol jedným zo zakladateľov, v rokoch 1954 - 56 bol predsedom družstva, v rokoch od 1957 až do odchodu do dôchodku v roku 1985 bol predsedom Miestneho národného výboru.